Ekonomika
Azerbajdžan patrí medzi rastúce ekonomiky v regióne Kaukazu a je známy svojím prírodným potenciálom a ekonomickým rastom.
Krajina zaznamenala v poslednom období značný ekonomický rast, pričom ropy a plyn podľa údajov Štatistického výboru AZ
sa k 1.1.2023 podieľali 51,1% na tvorbe HDP. Azerbajdžan sa radí do skupiny štátov s vyššími strednými príjmami podľa metodológie
Svetovej banky.
Príjmy z energonosičov sú uložené v špeciálnom fonde SOFAZ, určenom na zabezpečenie makroekonomickej stability a podporu investícií
do mimo-energetických sektorov ekonomiky.
Vzájomná obchodná výmena Azerbajdžan – Slovensko (v mil. USD, resp. v mil. EUR):
| rok | dovoz | vývoz | obrat | saldo |
| 2006 | 0,1 | 11,1 | 11,2 | +11,0 mil. EUR |
| 2007 | 0 | 10,4 | 10,4 | +10,4 mil. EUR |
| 2008 | 5,0 | 21,8 | 26,8 | 16,8 mil. EUR |
Vzájomný obrat zahraničného obchodu medzi Slovenskou republikou a Azerbajdžanom v roku 2008 dosiahol objem 26,8 mil. EURO. Z toho import do SR tvorí objem 5,0 mil. EURO, čo predstavuje nárast s indexom 17 859 % oproti roku 2007. Export dosiahol objem 21,8 mil. EURO, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2007 nárast o 110 %.
V importe dominujú mazivá a nerastné palivá s podielom 96,9 %, stroje a zariadenia s podielom 3 %. Zo SR sa exportujú stroje a prepravné zariadenia 63,3 %, trhové výrobky 27,8 %, priemyselné výrobky 6,6 %. SR má s Azerbajdžanom kladné saldo vo výške 16,9 mil. EURO.
Obchodná výmena medzi Slovenskom a Azerbajdžanom v roku 2026 sa očakáva, že sa výrazne posilní,
najmä v oblastiach energetiky, obranného priemyslu a moderných technológií.


