Rok 2022 je rokom mesta Šuša

„Prezident Ilham Alijev vo svojom prejave k azerbajdžanskému ľudu pri príležitosti dňa, ktorý sa v Azerbajdžane spolu s Novým rokom oslavuje ako Deň solidarity Azerbajdžancov na celom svete, vyhlásil rok 2022 za „Rok mesta Šuša“.

Šuša je horské mesto nachádzajúce sa v regióne Karabach v Azerbajdžane a má významné miesto v histórii a kultúre krajiny. V roku 2022 si pripomíname 270. výročie vzniku tohto mesta. Mesto bolo založené v roku 1752 na pokyn Panaha Ali Khana, vtedajšieho guvernéra Karabachu, ktorý ho chcel postaviť ako pevnosť na odvrátenie útokov svojich nepriateľov. Táto konkrétna oblasť bola vybraná kvôli svojej geografickej polohe v nadmorskej výške 1300-1600 m.n.m. Mesto obklopujú skalné útesy, ktoré znemožňovali útoky nepriateľov. Od prvých rokov svojho založenia až do roku 1992 mesto Šuša prosperovalo a vyvíjalo sa, až sa napokon stalo hlavným mestom kultúry regiónu. Šuša je rodiskom mnohých slávnych umelcov, hudobníkov a básnikov. V meste sa narodil a vyrastal napríklad Uzeyir Hajibeyli, zakladateľ azerbajdžanskej klasickej hudby a opery a prvý skladateľ opery v islamskom svete. Mesto bolo rodiskom slávneho azerbajdžanského tenoristu Bulbula, predstaviteľky azerbajdžanskej poézie 19. storočia Khurshid Banu Natavan. Molla Panah Vagif, azerbajdžanský básnik 18. storočia, ktorý je zakladateľom realizmu v azerbajdžanskej poézii, sa narodil a celý život žil v Šuši. Kultúrne mesto prekvitalo v 20. storočí, keď sa narodil renomovaný dirigent Nijazi a slávni speváci Seyid a Khan Shushinski. Mesto bolo jedným z centier priemyslu tkania kobercov v Azerbajdžane a v druhej polovici devätnásteho storočia vyvážalo miestne vyrobené koberce na svetové trhy. V roku 1867 sa  tkáči kobercov zo Šušy zúčastnili a získali ocenenia na medzinárodnej výstave v Paríži. Mesto bolo domovom 549 historických budov, dláždených ulíc s celkovou dĺžkou 1203 metrov, 17 prameňov, 17 mešít, 6 karavansarajov, 3 hrobiek, 2 moslimských škôl medres, 2 hradov a hradieb. Počas svojej histórie bolo mesto osídlené prevažne Azerbajdžancami a v roku 1989 bolo domovom 20 579 ľudí, z ktorých 1 377 boli etnickí Arméni.

Počas vojny, ktorú Arménsko viedlo proti Azerbajdžanu na začiatku 90. rokov 20. storočia, sa mesto 8. mája 1992 dostalo  pod vplyv Arménska. Dôsledkom okupácie mesta Šuša je 480 mŕtvych civilistov, 600 zranených a 22 000 vysídlencov. O osude 68 civilistov, ktorých Arméni zajali ako rukojemníkov, nie je nič známe. Okupácia ukončila rozvoj mesta Šuša a vystavila ho neúprosnej kultúrnej genocíde, pretože Arméni v snahe vymazať históriu a kultúru Azerbajdžancov zničili kultúrne pamätihodnosti mesta, alebo si ch prisvojili. Podľa oficiálnych správ bolo v tomto období zničených 279 náboženských, historických a kultúrnych pamiatok, čo trvalo až do 44-dňovej karabašskej vojny (známej aj ako druhá karabašská vojna) koncom roka 2020. Napriek tvrdeniam, že Šuša bola vždy súčasťou arménskej kultúry a histórie, Arménsko investovalo do obnovy mesta minimálne. Ako uviedol významný britský expert Thomas de Wall počas svojej návštevy mesta na začiatku 21. storočia, Arméni považovali mesto za vojnovú trofej, ktorú rabovali alebo miesto, kde sa možno modliť, ale nie za miesto, do ktorého by investovali a v ktorom by žili.

Po 28 rokoch ilegálnej okupácie, dňa 8. novembra 2020, ozbrojené sily Azerbajdžanu oslobodili mesto Šuša spod arménskej kontroly. Tým sa začala nová kapitola v histórii mesta. Azerbajdžan spustil rozsiahly plán rekonštrukcie mesta spolu so všetkými ostatnými novo oslobodenými územiami. V máji 2021 azerbajdžanský prezident Ilham Alijev podpísal príkaz, ktorým vyhlásil mesto Šuša za hlavné mesto kultúry Azerbajdžanu. Toto rozhodnutie bolo prijaté s cieľom prinavrátiť mestu historický vzhľad, priniesť mu niekdajšiu slávu a spojiť ho s tradične bohatým kultúrnym životom, ako aj propagovať ho na medzinárodnom poli ako perlu stáročnej bohatej kultúry.  Oslavujúc historický a kultúrny význam mesta pre celý turkický svet, Medzinárodná organizácia turkickej kultúry TURKSOY, známa ako UNESCO turkického sveta, nominovala mesto Šuša v roku 2023 za „Kultúrne hlavné mesto turkického sveta“. Hneď po oslobodení mesta Šuša začal Azerbajdžan s výstavbou novej, viac ako sto kilometrov dlhej cesty do mesta, ktorá bola dokončená za necelý rok. Vo Fuzuli, novo oslobodenom karabašskom meste blízko Šuši, bolo rýchlo vybudované medzinárodné letisko, aby sa uľahčil prístup do regiónu zo zahraničia a aby sa zvýšil jeho turistický potenciál. Azerbajdžan vyčlenil v roku 2021 sumu vo výške 2,2 miliardy AZN (1,1 miliardy eur) na obnovu oslobodených území. Tieto prostriedky boli primárne určené na obnovu infraštruktúry (elektrina, plyn, voda, komunikácie, cesty, školstvo, zdravotníctvo atď.). aj kultúrne a historické pamiatky. Na tento účel bol v roku 2022 vyčlenený zo štátneho rozpočtu rovnaký objem prostriedkov. Azerbajdžan sa tiež snaží čerpať medzinárodné prostriedky na obnovu regiónu, ktorý bol pred okupáciou a následným zničením domovom viac ako 700 000 Azerbajdžancov. Medzinárodná pomoc je rozhodujúca pre umožnenie rýchlej obnovy týchto území a vytvorenie nevyhnutných životných podmienok pre návrat tisícok vnútorne vysídlených osôb po až 30 rokoch núteného vysídlenia. Vyhlásením roku 2022 za „rok mesta Šuša“ si Azerbajdžan jasne určil svoju prioritu na nadchádzajúci rok: obyvatelia Azerbajdžanu sú odhodlaní znovu vybudovať zničené mestá a dediny a vrátiť život na predtým okupované územia. Ľudia v Azerbajdžane sú odhodlaní urobiť zo Šuše opäť kultúrne centrum Kaukazu.

zdroj: EU Reporter: For Azerbaijan 2022 will be the ‘Year of Shusha’: What does it mean? – AZERTAC – Azerbaijan State News Agency (azertag.az)