Obete arménskeho útoku na mesto Barda hovoria o svojich desivých zážitkoch

„Bola to spŕška bômb,“ opísali hrôzostrašný útok, ktorý si vyžiadal najmenej 21 životov, azerbajdžanskí civilisti, ktorí prežili raketové útoky Arménska na mesto Barda.

Keď v stredu arménske sily podnikli najsmrteľnejší útok na civilné obyvateľstvo od chvíle, keď pred mesiacom vypukli nové boje o okupovaný región Náhorný Karabach, azerbajdžanské obete zranené počas ostreľovania Arménov v centre mesta Barda sa nám zverili so svojimi desivými zážitkami.

„Počas útoku som stál pred obchodom na bazári.“ Bomby padali ako dážď. Začali sme v panike utekať, “povedala pre agentúru Anadolu (AA) Aynur Ibrahimová, ktorá má zranenie na žalúdku.

Liečila sa v štátnej nemocnici v Jevlaku.

Pre Intikama Agajeva boli útoky rýchle, takže mu nezostal čas na to, aby reagoval.

„Sedel som na svojom aute v centre mesta Barda. Zrazu som začul výbuch a krik ľudí okolo mňa. Aj ja som sa zranil,“ uviedol.

Agajev utrpel zranenie nohy a tváre od črepín, ktoré narazili do vozidla. „Nepamätal som si, ako ma priviedli do nemocnice. Otvoril som oči a ocitol som sa na nemocničnom lôžku,“ uviedol.

Jeho bratranec Džavanšir uviedol, že videl padať zo vzduchu kúsky bômb a bazár sa zrazu v panike všetkých zmenil na bojisko.

Riaditeľ štátnej nemocnice v Jevlaku Azer Ismailov uviedol, že 26 zranených civilistov vrátane dieťaťa bolo prevezených do nemocníc v Jevlaku a Mingačevire, niekoľko boli ťažko zranení.

V stredu zasiahli arménske sily raketovými strelami centrum azerbajdžanského mesta Barda a podpálili viaceré obchody a vozidlá. Pri útoku bolo zabitých najmenej 21 civilistov a viac ako 40 zranených.

Stalo sa tak po utorkových útokoch, pri ktorých zahynuli najmenej štyria civilisti vrátane batoliat pri arménskom raketovom útoku na dedinu pri Barde.

Poradca azerbajdžanského prezidenta Hikmet Hadžijev uviedol, že arménske sily pri útoku použili klastrové rakety Smerch.

Nové dočasné humanitárne prímerie sprostredkované USA medzi Azerbajdžanom a Arménskom bolo oznámené v nedeľu a začalo platiť v pondelok o 8:00 miestneho času (04:00 GMT).

Od začiatku konfliktov – od 27. septembra – Arménsko opakovane útočilo na azerbajdžanských civilistov a ozbrojené sily, dokonca od 10. októbra porušilo humanitárne prímerie až 3 krát.

Pri útokoch Arménska na azerbajdžanské civilné sídla bolo od 27. septembra zabitých najmenej 90 civilistov a 392 ich bolo zranených, vo štvrtok o tom informovala Generálna prokuratúra Azerbajdžanu. Zhruba 2 406 domov, 92 bytových domov a 423 verejných budov bolo zničených alebo sa stali nepoužiteľnými.

The World Azerbaijanis Assembly (WAA, v preklade Svetové združenie Azerbajdžancov) v stredu odsúdilo útoky arménskych síl na azerbajdžanských civilistov a vojenské jednotky.

„Okrem vyhostenia okupačných arménskych ozbrojených síl z historických území Azerbajdžanu sa snažíme od separatistických a teroristických síl  očistiť aj oblasť južného Kaukazu“ uviedol pre agentúru Anadolu (AA) šéf public relations nemeckej pobočky WAA Elshan Yahyayev.

Namiesto monitorovania porušovania medzinárodného práva arménskymi silami sa „vonkajšie sily“ snažia udržať Azerbajdžan pod „zvyšujúcim sa tlakom“, uviedol Yahyayev.

„Samozrejme, cieľom je tu záchrana Arménska, ktoré nedokáže odolať víťaznej armáde Azerbajdžanu,“ uviedol s tým, že azerbajdžanský prezident Ilham Alijev „rozhodne odoláva“ všetkým týmto tlakom a „primerane“ reaguje na tých, ktorí sa rôznymi prostriedkami snažia Azerbajdžan ovplyvniť .

Vojensko-politické vedenie Arménska porušuje a ignoruje normy a zásady medzinárodného práva, dodal Yahyayev. Takéto kroky pozoroval Azerbajdžan opäť od nepokojov 27. septembra.

Taktiež odsúdil zábery a správy o arménskych deťoch, ktoré sa na sociálnych sieťach objavujú ako dobrovoľníci a sú prijímaní do arménskej armády.

„Arménski vojensko-politickí vodcovia pokračujú vo vojne prostredníctvom zapojenia malých detí, starších osôb a žien do svojej trestnej činnosti a nepochybne sa čoskoro stanú subjektmi haagskeho tribunálu,“ uviedol Yahyayev s odvolaním sa na Medzinárodný trestný súd (ICC).

Na základe záberov dokazujúcich vojnový zločin, Azerbajdžan v nedeľu obvinil Arménsko z použitia detských vojakov v boji o okupovaný Náhorný Karabach.

„Video ukazuje, že Arménsko do boja povoláva tzv. „detských vojakov“. Je to potrebné vyšetriť. Nábor a použitie detí mladších ako 15 rokov ako vojakov je zakázané medzinárodným humanitárnym právom a je Medzinárodným trestným súdom definované ako zločin,“ uviedol Hadžijev na Twitteri.

Yahyayev zdôraznil, že zapojenie detí do bojov„hrubo“ porušuje článok 38 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého na 44. zasadaní Valného zhromaždenia OSN 20. novembra 1989.

Podčiarkol tiež, že je „poľutovaniahodné“, že medzinárodné organizácie zatvárajú oči pred „rozmarmi a kriminálnym správaním“ Arménska.

„Je to ich nečinnosť, ktorá vedie Arménsko k novým zločinom,“ vyhlásil tiež Yahyayev.

WAA, medzinárodná mimovládna organizácia, vznikla v Nemecku 6. septembra 2016. Pred registráciou fungovala ako iniciatívna skupina.

Podľa Yahyayeva sa WAA dodnes považuje za prvú medzinárodnú verejnú organizáciu Azerbajdžancov. Zhromaždenie je tiež zaregistrované ako lobistický orgán Sociálnou a hospodárskou radou OSN, Európskou komisiou a Európskym parlamentom.

Vzťahy medzi dvoma bývalými sovietskymi republikami sú napäté od roku 1991, keď arménska armáda obsadila Náhorný Karabach, medzinárodne uznané územie Azerbajdžanu a sedem priľahlých regiónov.

Viaceré rezolúcie OSN, ako aj medzinárodné organizácie požadovali „okamžité, úplné a bezpodmienečné stiahnutie okupačných síl“ z okupovaného azerbajdžanského územia.

Celkovo je asi 20% územia Azerbajdžanu – vrátane Náhorného Karabachu a siedmich priľahlých regiónov – takmer tri desaťročia nelegálne okupované Arménskom. Minská skupina, ktorú v roku 1992 založila Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a ktorej spoločne predsedajú Rusko, Francúzsko a USA, bola založená s cieľom nájsť mierové riešenie konfliktu, čo sa jej však doteraz nepodarilo. Prímerie však bolo uzatvorené v roku 1994.

Svetové mocnosti vrátane Ruska, Francúzska a USA vyžadujú udržateľné prímerie. Turecko medzitým podporuje právo Baku na sebaobranu a požaduje stiahnutie okupačných síl Arménska.

 

článok zverejnený na portáli Daily Sabah dňa 29. októbra 2020 https://www.dailysabah.com/politics/diplomacy/victims-of-armenian-attack-on-barda-share-terrifying-experiences