NOVRUZ

Honorárny konzulát Azerbajdžanskej republiky praje všetkým príjemné prežitie sviatku Novruz!

Sviatok Novruz oznamuje príchod jari a začiatok nového roka. Slávi sa nielen v Azerbajdžane, ale aj v Iráne, Kazachstane, Uzbekistane a ďalších krajinách Centrálnej Ázie.
V Azerbajdžane je tento týždeň (21.3 – 25. 3. 2011) nepracovný.

Prvý deň sviatku Novruz pripadá na deň jarnej rovnodennosti, keď sa počet hodín dňa rovná počtu hodín noci. Počas dní slávenia Novruzu denného svetla postupne pribúda a dni sa predlžujú.

Prípravy na sviatok sa začali už skôr, patrí k nim jarné upratovanie a pečenie tradičných sladkých dobrôt, akými sú napr. baklava, shor gogal či shekerbura.

Štyri utorky, ktoré predchádzajú týždeň slávenia Novruzu sa nazývaju „utorok vody“, „utorok ohňa“, „utorok vetra“ a „utorok zeme“ (alebo „posledný utorok“). V tieto dni a v podvečer začiatku Novruzu sa zapaľuje vatra a skáče sa cez ňu. Oheň má očisťujúce účinky a podľa povery odoženie všetky problémy pred začatím nového roka.

Tradičnou ozdobou sviatočného stola je naklíčená pšenica (semeni). Jej zelené výhonky symbolizujú nový život a jar. Nesmú chýbať ani maľované vajíčka a sviečky.

V centre Baku sa v týchto dňoch (od pondelka do štvrta) konajú trhy, na ktorých je možné vidieť vystúpenia bojovníkov, akrobatov, kúzelníkov a muzikantov.
Návštevníci si tu môžu zakúpiť suveníry a tradičné remeselné výrobky.

Pred Panenskou vežou (Giz Galasy) sa konajú hudobné vystúpenia azerbajdžanských umelcov.                                            

V Paláci Hejdara Aliyeva sa 21. marca uskutoční záverečný gala koncert, ktorým sa končí Medzinárodný festival Mugam.

Pozrite si:

Prezident Ilham Aliyev s manželkou sa zúčastnil osláv pri príležitosti sviatku Novruz

Baku slávi príchod jari

Krátka história Novruzu

Vedci sa na pôvode sviatku nevedia zhodnúť. Najčastejšie ho však spájajú s najstarším monoteistickým náboženstvom,. zoroastrizmom, pretože v jeho posvätnej knihe Aveste sa spomína slovo Novruz. Novruz vtedy predstavovali sláívnosti príchodu svetla a tepla po studenej a tmavej zime. Iná teória hovorí o tom, že Novruz má pôvod v mezopotámii. V Babylone sa Nový rok slávil v 21. deň mesiaca Nisan (marec-apríl) a oslavy trvali 12 dní. V perzskom jazyku Novruz znamená „nový deň“ a v turkických krajinách sa sviatok jari zvykol nazývať Turan.

Novruz bol v Azerbajdžane aj zakázaný: v 7. storočí keď sa Azerbajdžan nachádzal pod nadládou Arabského kalifátu a neskôr keď moc nad krajinou získali boľševici.  Zákazy nefungovali, keďže mal sviatok v krajine silnú tradíciu.  na jar roku 1967 Komunistická strana sviatok povolila, a to vďaka iniciatíve spisovateľa a dramatika Shikhali Gurbanova, tajomníka Azerbajdžanskej komunistickej strany. V marci 1990 bolo vydané nariadenie, podľa ktorého sa Novruz stal oficiálnym sviatkom krajiny.