Krvavé spomienky

Genocída v Chodžaly

„Chodžalinská genocída bola s nepredstaviteľnou krutosťou a neľudskými metódami trestu
namierená proti azerbajdžanskému národu a predstavuje barbarský čin v dejinách ľudstva.
Táto genocída je historickým zločinom proti ľudskosti.“

Hejdar Alijev

V noci z 25. na 26. februára 1992 arménske ozbrojené sily pomocou ťažkej techniky a pozemnej pechoty 366. regimentu bývalého Sovietskeho zväzu obsadili mesto Chodžaly.
Útoku na mesto predchádzalo delostrelecké ostreľovanie, ktoré sa začalo večer 25. februára.
V meste vznikol požiar, ktorý do piatej ráno dňa 26. februára zachvátil celé mesto. 2500 ľudí, ktorí boli v meste, bolo nútených opustiť svoje domovy s nádejou, že sa dostanú do mesta Agdam, najbližšieho mesta, v ktorom Azerbajdžanci tvoria prevažnú časť obyvateľstva. Tento ich zámer však zlyhal. Arménske ozbrojené sily zničili mesto Chodžaly a dopustili sa krutej masakry voči nevinným obyvateľom.

Bolo zavraždených 613 ľudí, medzi nimi

63 detí

106 žien

70 starších ľudí.

Bolo vyvraždených 8 rodín, 25 detí prišlo o oboch rodičov, 130 detí sa stalo polosirotami.

487 ľudí bolo zranených, vrátane 76 detí.

1275 ľudí sa stalo rukojemníkmi a 150 bolo nezvestných. Strata štátu a súkromného majetku predstavovala sumu prevyšujúcu 5 miliárd rubľov (podľa cien k 1. aprílu 1992).

Tieto čísla vypovedajú o najkrvavejšej tragédii počas konfliktu v Náhornom Karabachu, ktorý sa začal vo februári 1988 roku nezákonnými nárokmi etnických Arménov z Náhorno-Karabašskej Autonómnej oblasti  Azerbajdžanskej Sovietskej republiky, ktorí chceli oblasť pripojiť k Arménskej SSR. Ich snahu podporovali vládne kruhy Arménskej SSR a pasivita ústredných osobností Sovietskeho zväzu.

Chodžaly – hlavný cieľ

Dôvodom na útok arménskych ozbrojených síl na Chodžaly bola strategická poloha mesta. Mesto so 7000 obyvateľmi sa nachádza 10 km juhovýchodne od Chankendi, na úpätí hory Karabach. Chodžaly sa nachádza na trase Agdam – Šuša, Askeran – Chankendi a má ako jediné mesto v Karabachu letisko.

Chodžaly je historické mesto, zachovalo sa tu veľa pamiatok z dávnych čias. Neďaleko Chodžaly sa nachádzajú pamiatky Chodžaly-Kedabekskej kultúry zo XIV-VII. storočia pred Kristom.

Archeologické nálezy, ako napríklad kamenné schránky, kurgany (mohyly s kamenným násypom) a pohrebiská  hovoria o pohrebných obradoch neskorej doby bronzovej a ranej doby železnej. Našli sa tu aj architektonické pamiatky: okrúhla krypta (1356-1357) a mauzóleum zo XIV. storočia. Počas vykopávok sa tu našli rôzne ozdoby z kameňa, bronzu a kosti, úžitkové keramické predmety. Na jednej ozdobnej korálke bolo napísané meno asýrskeho kráľa Adadednariho.

Obyvatelia sa venovali pestovaniu viniča, obilnín a včelárstvu. V meste boli dva textilné závody, dve stredné školy a dve neúplné stredné školy.

V súvislosti s udalosťami predchádzajúcich rokov našlo v meste útočisko 54 tureckých-meschetínskych rodín – utečencov z Fergany (Uzbekistan) a tiež veľa Azerbajdžancov vyhnaných z Arménska. V meste sa kvôli tomu začali budovať veľké priemyselné podniky, obytné domy a druhé objekty.

Arménska strana neskôr priznala, že jedným z prvých cieľov arménskych ozbrojených síl bola likvidácia Chodžalinského predmostia, otvorenie priestoru medzi mestami Askeran a Stepanakert a odblokovanie letiska, ktoré bolo pod kontrolou Azerbajdžanu.

Zapamätajte si frázu „likvidácia Chodžalinského predmostia“. Za týmito slovami, ktoré môžeme počuť aj dnes, sa skrýva  masové vyvražďovanie žien a detí,  krvavá masakra spáchaná Arménmi.

Mesto Agdam – kaukazská Hirošima

v azerbajdžanskom jazyku