Karabach

Vážení návštevníci stránky Honorárneho konzulátu Azerbajdžanskej republiky,

v nadväznosti na informácie uverejňované slovenskými spravodajskými médiami sme sa rozhodli Vám na tejto stránke priblížiť súčasnú situáciu v Azerbajdžane a Náhornom Karabachu. Sme presvedčení o tom, že v súčasnom mediálnom priestore chýbajú  informácie z nezávislých zdrojov, prostredníctvom ktorých by adresáti dokázali kriticky a objektívne zhodnotiť aktuálnu situáciu v Náhornom Karabachu a vzťahy medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Správy približujú okolnosti konfliktu zväčša z perspektívy jednej strany, pričom je potrebné poznať všetky fakty priebehu bojov, rokovaní a ďalších krokov oboch zainteresovaných strán, ako aj krajín, ktoré sú do konfliktu akýmkoľvek spôsobom zapojené. Takisto sme presvedčení o tom, že na Slovensku je nedostatok informácií zo strany oficiálnych predstaviteľov a orgánov Azerbajdžanskej republiky. 

Vojna o Náhorný Karabach nie je pre Azerbajdžan okupačnou vojnou, ale vojnou osloboditeľskou. Náhorný Karabach spolu s priľahlými siedmimi regiónmi je územím, ktoré patrí Azerbajdžanskej republike. Od konca Náhornokarabašskej vojny v 1994 tieto územia kontrolujú vojenské zložky Náhornokarabašskej republiky, ktorú podporuje Arménsko. Je mimoriadne dôležité poznamenať, že doteraz žiadny štát republiku zvanú Náhorný Karabach (alebo Náhornokarabašskú republiku) neuznal. Tým, že Arménsko vojensky kontroluje toto územie, porušuje medzinárodné právo a príslušné ustanovenia Charty OSN. 

Členovia Minskej skupiny – Rusko, USA a Francúzsko od roku 1994, kedy tento orgán OBSE s cieľom urovnať konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom vznikol, nepodnikli ani jeden úspešný krok na naplnenie uvedeného cieľa.

Dejiny konfliktu siahajú omnoho hlbšie, než do 90. rokov 20. storočia. To, že v súčasnosti v Náhornom Karabachu žijú obyvatelia arménskej národnosti neznamená, že Arménsko má legitímny nárok na toto územie. Národnostné zloženie obyvateľstva Karabachu je  výsledkom presídleneckej politiky cárskeho Ruska, ktorá napokon spôsobila to, že pôvodné, moslimské obyvateľstvo bolo z tohoto územia vytlačené. Po podpísaní Adrianopolskej mierovej dohody medzi Ruským impériom a Osmanskou ríšou v roku 1829 bolo na územie Karabachu presťahovaných približne 84.000 Arménov. Nepokoje začali narastať v 80. rokoch 20. storočia a eskalovali po tom, ako sa rozpadol Sovietsky zväz a Arménsko a Azerbajdžan získali nezávislosť. Pogromy a etnické čistky spôsobili nielen nespočetné straty na životoch, ale aj vysoké číslo utečencov, ktorí prišli o svoje domovy. Možno sa pýtate, kde sú títo Azerbajdžanci a ich potomkovia – pôvodní obyvatelia Náhorného Karabachu? Nie, nie sú medzi utečencami, ktorí sa snažia dostať do vyspelých európskych krajín a ktorých príliv do EÚ spôsobil to, čo v súčasnosti poznáme pod pojmom európska migračná kríza. Azerbajdžanci, ktorých domovinou je Náhorný Karabach, žijú v Azerbajdžane. Štát im zabezpečil bývanie a starostlivosť, pokiaľ čakajú na návrat domov. Neobťažujú Európanov, ani medzinárodné spoločenstvo, ktoré zatiaľ mlčí. Nie sú to radikálni moslimovia, ani po pomste prahnúci vyvrheli spoločnosti. Je to vyše 600.000 ľudí, čakajúcich na oslobodenie svojej rodnej zeme.

Týmto by sme si dovolili vás vyzvať, aby ste si obraz o Náhornom Karabachu a Azerbajdžane vytvorili na základe objektívnych informácií založených na faktoch, sledovaním relevantných a vierohodných zdrojov, ktoré vám nebudú podsúvať klamlivé, zavádzajúce až hanobiace tvrdenia o Azerbajdžane a jeho obyvateľoch.

Odporúčame sledovať aj:

https://www.dailysabah.com/

https://www.aljazeera.com/

https://twitter.com/HikmetHajiyev

https://twitter.com/UNinAzerbaijan