Politický systém

Parlamentný systém Azerbajdžanskej republiky je založený na princípe rozdelenia moci na výkonnú, zákonodarnú a súdnu. V súlade s tradičným konceptom rozdelenia moci je v Ústave stanovené, že výkonná moc patrí Prezidentovi Azerbajdžanskej republiky, zákonodarná moc patrí Parlamentu Azerbajdžanskej republiky – Milli Məclis [Milli Medžlis] a súdna prináleží nezávislým súdom.

Najvyšším orgánom zákonodarnej moci je Milli Məclis Azerbajdžanskej Republiky. Milli Məclis má 125 poslancov. Poslanci sú volení väčšinovým systémom vo všeobecných, rovných a priamych voľbách formou slobodného, osobného, tajného hlasovania. Voľby do Milli Məclis sa uskutočňujú prvú novembrovú nedeľu každých päť rokov. Výkon funkcie poslancov, ako aj ich mandát, sú obmedzené trvaním činnosti parlamentného zhromaždenia Milli Məclis. Každý občan Azerbajdžanskej republiky, ktorý dovŕšil vek 25 rokov, môže byť v súlade so zákonom zvolený za poslanca Parlamentu.

Za poslancov nemôžu byť zvolené:

osoby s dvojitým občianstvom; osoby, ktoré majú záväzky voči iným štátom; osoby, ktoré sú zamestnané v orgánoch výkonnej alebo súdnej moci; osoby, vykonávajúce inú zárobkovú činnosť, s výnimkou vedeckej, tvorivej a pedagogickej činnosti; náboženskí predstavitelia; osoby, ktorých pracovnú neschopnosť potvrdil súd; osoby, ktoré si na základe rozsudku súdu odpykávajú trest odňatia slobody.

Hlavou Azerbajdžanského štátu je prezident Azerbajdžanskej republiky, ktorý disponuje výkonnou mocou.

Prezidentom Azerbajdžanskej Republiky sa môže stať osoba, ktorá má viac ako 35 rokov, má v Azerbajdžanskej Republike trvalé bydlisko dlhšie ako 10 rokov, má volebné právo, má vysokoškolský titul, nikdy nebola súdne trestaná, nemá nijaké záväzky voči iným štátom a nie je držiteľom dvojitého občianstva.

Prezident Azerbajdžanskej Republiky je volený na obdobie 5 rokov vo všeobecných, rovných a priamych voľbách formou slobodného, osobného a tajného hlasovania.

Prezident Azerbajdžanskej Republiky je volený nadpolovičnou väčšinou hlasov. Tá istá osoba môže byť zvolená za prezidenta najviac dvakrát.

Prezident Azerbajdžanskej Republiky je hlavným veliteľom Ozbrojených síl Azerbajdžanskej republiky.

Za účelom tvorby nevyhnutných podmienok na plnenie ústavných právomocí Prezident určuje Prezidentskú administráciu a vymenúva jej vedúceho.

Na realizáciu výkonných právomocí Prezident Azerbajdžanskej Republiky vytvára Kabinet Ministrov. Kabinet Ministrov je najvyšším orgánom výkonnej moci Prezidenta, podriaďuje sa Prezidentovi a zodpovedá sa mu.

Ministerstvá Azerbajdžanu:

Ministerstvo poľnohospodárstva

Ministerstvo financií

Ministerstvo práce a sociálneho zabezpečenia

Ministerstvo ekológie a prírodných zdrojov

Ministerstvo mládeže, športu a turizmu

Ministerstvo ekonomického rozvoja

Ministerstvo kultúry a turizmu

Ministerstvo národnej bezpečnosti

Ministerstvo dopravy

Ministerstvo komunikácií a informačných technológií

Ministerstvo priemyslu a energie

Ministerstvo školstva

Ministerstvo daní

Ministerstvo zahraničných vecí

Ministerstvo vnútra

Ministerstvo zdravotníctva

Ministerstvo spravodlivosti

Ministerstvo národnej obrany

Ďalšie orgány: Štátny colný výbor, Štátny úrad pre vzťahy medzi náboženskými organizáciami, Národná banka Azerbajdžanu, Štátny ropný fond, Štátna komisia pre vojnových utečencov, rukojemníkov a nezvestných, Štátny štatistický úrad, Štátny výbor pre Azerbajdžancov žijúcich v zahraničí.

Súdnu moc v Azerbajdžanskej republike realizuje Ústavný súd spoločne s Najvyšším súdom, Odvolacím súdom a Hospodárskym súdom Azerbajdžanskej republiky.

Článok 7 Ústavného zákona stanovuje, že orgány zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci spolupracujú, ale konajú samostatne.