História

Ak ste ešte nikdy neboli v Azerbajdžane a chystáte sa, prípadne sa chcete o tejto zaujímavej krajine dozvedieť viac, ste tu správne. Na tejto stránke sa dozviete viac o Azerbajdžane, o krásach jeho prírody, o dávnej kultúre a histórii, a tiež o ľuďoch, ich zvykoch a tradíciách, ovplyvnených rôznymi kultúrami a civilizáciami.

V krajine sa zachovalo množstvo archeologických a architektonických pamiatok zo staroveku. V galérii si môžete pozrieť fotografie Azychskej jaskyne – prvého obydlia primitívneho človeka, Gobustan -  známy kvôli starovekým maľbám na skalách, ruiny jedného z najstarších miest Azerbajdžanu – Gabaly, veľkolepé stavby Nachičevanu, Bardy, Baku a ďalších miest. Okrem stavieb a skalných malieb vám Azerbajdžan priblížia aj historické rukopisy či vzory na vzácnych kobercoch.

Kmene Oguzov, ktoré prechádzali územím Azerbajdžanu, sa tu stretli s kultúrou s hlbokými koreňmi. Tú navyše obohatili o tradície turkických etník. Talent a kreativita národa sa prejavila mimo iných aj v týchto v literárnych pamiatkach: Kitabi-Dədə-Qorqud [Kitabi Dede Korkud], Oğuznamə [Oguzname], Koroğlu [Keroglu].

Azerbajdžan je rodiskom mnohých osvietencov, filozofov, učencov, básnikov, architektov, hudobníkov a umelcov. Podľa legendy sa tu narodil aj Zoroaster, zakladateľ zoroastrizmu – kultu ohňa. Od toho sa odvodzuje aj etymológia názvu krajiny. Podľa jednej verzie je Azerbajdžan odvodený od slova „azer“, čo znamená oheň, plameň. Druhá verzia však zastáva názor, že názov má pôvod v spojení dvoch slov: „az“ a „er“. V turkických jazykoch malo slovo „az“ význam „priaznivý osud“, „dobré očakávanie“ a slovo „er“ znamenalo „odvážny muž“, „syn hrdinu“, „ochranca ohňa“.

Medzi slávne osobnosti Azerbajdžanu patria napríklad básnici Nizami Gəncəvi [Nizami Gandževi] a Xaqani Şirvani [Chagani Širvani], učenec a mysliteľ Bəhmənyar [Bachmaniar], spisovatelia Nəsimi [Nasimi], Füzuli [Fizuli], Məmmədquluzadə [Mammadgulizade], Rəsul Rza [Rasul Rza], Abbasqulu ağa Bakıxanov [Bakikhanov] a veľa ďalších literátov, astronóm Nəsirəddin Tusi [Nasreddin Tusi], výtvarníci Səttar Bəhlulzadə [Sattar Bahlulzade], Tahir Salahov, Toğrul Nərimanbəyov [Togrul Narimanbejov], Mikayıl Abdullayev [Mikail Abdullajev] atď. Z hudobných skladateľov spomenieme mená Üzeyir Hacıbəyov [Uzeira Hadžibejov], Müslüm Maqomayev [Muslima Magomajev], Fikrət Əmirov [Fikret Amirov], Arif Məlikov [Arif Melikov] a svetoznámych spevákov Bülbül-a a Rəşid-a Behbudov-a [Rašida Beibutova].

Započúvajte sa do národných piesní a nechajte sa unášať do minulosti na prekrásnych kobercoch, pestro sfarbených farbami azerbajdžanskej prírody. Zručnosť azerbajdžanských umelcov a remeselníkov je viditeľná aj na výrobkoch z kovu, keramiky, hodvábu a dreva.

V Azerbajdžane má dlhoročnú tradíciu veda a vzdelávanie. V roku 1919 bola založená Bakinská Štátna Univerzita a v roku 1945 Azerbajdžanská Akadémia Vied. Obe zohrali vedúcu úlohu v rozvoji vedy, vzdelávania a kultúry v krajine. V krajine fungujú desiatky vyšších a technických vzdelávacích zariadení, stovky škôl, gymnázií, univerzít a lýceí. Aktivity azerbajdžanských vedcov majú široký záber: venujú sa problematike ekológie v regióne Kaspického mora, štúdiu vesmíru, ale aj skúmaniu ľudského mozgu a ďalších oblastí. Vďaka ich snahe sa podarilo zachrániť jedinečnú prírodu chránených parkov Qızılağac [Kisylagadž], Şirvan [Širvan], Zaqatala, Ağgöl [Agúl], Hirkan atď.

V Azerbajdžane je rozvinutý petrochemický priemysel, ťažba a spracovanie ropy. Čo sa týka poľnohospodárstva, v krajine sa pestuje bavlna, vinič, rôzne druhy ovocia a zeleniny, venujú sa tu chovu dobytka.

Na prelome XX. storočia sa z Baku stalo svetové centrum ropného priemyslu. Každoročne tu prichádzajú obchodníci z celého sveta. Kedysi provinčné mesto, Baku sa stalo jedným z najkrajších miest Európy. V tom čase tu pôsobili najlepší architekti Európy, Ruska a Ázie. V meste sa harmonicky prelínajú gotický, barokový a maurský štýl s domácim štýlom Abšeronskej školy. Splynutie týchto rôznorodých trendov vytvorilo unikátny architektonický štýl, známy ako „bakinský eklektizmus“.

Od konca XIX. storočia zásluhou azerbajdžanských intelektuálov a priemyselníkov (patrili medzi nich napr. Hacı Zeynalabdin Tağıyevin [Hadži Zeinalabdin Tagijev], Musa Nağıyev [Musa Nagijev], Şəmsi Əsədullayev [Shamsi Asadullajev], Murtuza Muxtarov [Murtuza Mukhtarov]), ktorých cieľom bolo rozvíjať kultúru, vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť, vzniklo niekoľko dobročinných spolkov. Od začiatku roka 1905 ich počet stúpol a ich aktivity sa značne rozšírili. Postavalo sa veľa spoločenských priestorov, škôl a športových zariadení. Väčšia pozornosť sa venovala národnému divadelnému umeniu, zdravotnej starostlivosti, vydavateľskej činnosti. Zvýšili sa zásoby vody v meste. Nadaní mladí ľudia získali príležitosť študovať na najlepších univerzitách v Európe a Rusku.

Honorárny konzulát
Azerbajdžanskej republiky

Klobučnícka 4
811 01 Bratislava
Slovenská republika

Telefón: 00421/2/54 64 9041
Fax: 00421/2/54 64 9043
Mobil: 00421/911 44 99 05
Skype: azkonzulat
E-mail: info@azconsulate.sk,
bratislava@mission.mfa.gov.az