Geografia

Azerbajdžan má výhodnú geografickú polohu. Nachádza sa na hranici Európy a Ázie, v strede tzv. transkaukazského dopravného priestoru, prostredníctvom ktorého sa nielen v minulosti (cez Azerbajdžan prechádzala Hodvábna cesta), ale aj dnes realizujú obchodné záujmy krajín „Západu“ a „Východu“.

12% územia pokrývajú lesy; 1,7% tvoria vodné plochy; 54,9% poľnohospodárska pôda.

Vzdialenosť Baku od Severného pólu je 5550 km, od rovníka je to 4440 km.

K Azerbajdžanu patria aj ostrovy v Kaspickom mori. Medzi najväčšie z nich patrí Pirallahi s rozlohou 14,4 km²; Chilov s rozlohou 11,5 km²; Khara-Zira (3,5 km²) a Boyuk-Zira (1,4 km²).

Vodstvo 

Cez krajinu preteká viac než 8000 riek, z nich je 850 dlhších ako 5 kilometrov a 24 riek má viac ako 100 kilometrov. Všetky rieky ústia do Kaspického mora, ktoré obmýva východnú hranicu krajiny.

Najvýznamnejšie rieky sú Aras (1072 km) a Kura (1515 km). Sú hlavnými zdrojmi zavlažovania a miestami vzniku vodných nádrží a hydroelektrární. V Azerbajdžane je aj veľa horských riek (Talačaj, Kurkmuchčaj),  sladkovodných a slaných jazier (jazerá ľadovcového pôvodu Tufangol, Gadžikabul, slané jazero Bejukšor atď.), ktoré sú taktiež funkčne využívané. Za najkrajšie jazero sa pokladá Gojgol, ktoré je známe aj ako Modré jazero.

Medzi najväčšie jazerá patrí Sarisu (67 km²), Aggel (56,2 km²) a Agzibirchala (37 km²).

Azerbajdžan je známy aj ako „múzeum minerálnych vôd“. Vody v Nachičevane sú známe aj v zahraničí vďaka svojmu bohatému chemickému zloženiu. Využívané sú aj podzemné vody, termálne a minerálne pramene na Abšeronskom polostrove a v horských regiónoch Talyšských hôr, Malého i Veľkého Kaukazu (minerálky Siraba, Istisu, Badamly). Nesmierne bohatý na liečivé horúce a minerálne pramene je napríklad aj región Guba-Chačmaz.

Pri rieke Gusarčaj sa nachádza relaxačné, športové a ozdravné centrum so sanatóriom, ktoré je navštevované kvôli prameňom a bahnu s liečivými účinkami.

Kaspické more Xəzər dənizi

Kaspické more je najväčšie slané jazero sveta. Má rozlohu 400 000 km² a hĺbku 1025 m. Má veľký význam nielen z fyzicko-geografického hľadiska, ale aj kvôli výskytu vzácnych druhov fauny a flóry a využitiu v priemysle a doprave. V Azerbajdžane sa Kaspické more využíva predovšetkým kvôli rybolovu, lodnej doprave, ťažbe ropy a turizmu.

Dĺžka pobrežia Kaspického mora s Azerbajdžanom je 456 km.

Bahenné sopky

Zaujímavým prírodným úkazom sú bahenné sopky. Môžu byť kontinentálne a morské (veľa morských bahenných sopiek je na juhu Kaspického mora). Z celkového počtu 800 je až 400 práve na území Azerbajdžanu.

Niektoré z nich sú dokonca zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva Unesco. Najväčšia bahenná sopka vo svete, Taragaj s výškou 410 metrov, sa nachádza na juhu prírodnej rezervácie Gobustan.

Vulkanická aktivita dáva vznik liečivým termálnym prameňom. Aj preto je v Azerbajdžane (najmä na Abšeronskom polostrove, v Gobustane a juhovýchodnom Širvane) veľa kúpeľov, ktoré blahodarné účinky prameňov i bahna využívajú na liečbu porúch centrálneho nervového systému, kožných, gynekologických a iných ochorení.

Reliéf

Reliéf Azerbajdžanu je rôznorodý, no možno povedať, že v krajine prevládajú nížiny a vysokohorské oblasti.

Okolo 60% územia Azerbajdžanu tvoria hornaté oblasti, z ktorých sú najvýznamnejšie Veľký a Malý Kaukaz a Talyšské hory. Azerbajdžanu patrí juhovýchodná časť Veľkého Kaukazu, ktorý sa zvažuje smerom na východ. Nachádzajú sa v ňom dva najvyššie vrchy krajiny: Bazardüzü (4 466 metrov nad morom) a Šachdag ( 4 243 metrov nad morom). Malý Kaukaz zaberá západnú a juhozápadnú časť krajiny, vznikol z vyvretých sopečnýchhornín. Talyšské hory lemujú juhovýchodnú hranicu Azerbajdžanu. Priestor medzi týmito horskými dominantami „vypĺňa“ Kursko-Arazská nížina.    

Na území krajiny sa rozdiel vo výške pohybuje na úrovni 4500 metrov. Pre porovnanie: najnižšie položená je Prikaspijská nížina (-26,5 metrov pod úrovňou mora) a najvyšší vrch Azerbajdžanu je spomínaný Bazardüzü s výškou 4 466 metrov.

Podnebie

Podnebie Azerbajdžanu ovplyvňuje geografická poloha krajiny, reliéf a Kaspické more. V krajine sa strieda 9 z 11 klimatických pásiem sveta, preto sa podnebie Azerbajdžanu mení z kilometra na kilometer. Suché subtropické pásmo je charakteristické pre Abšeron a Kursko-Arazskú nížinu, vlhké subtropické pásmo pre juh Talyšských hôr, podhorské oblasti a Ljankiaranskú nížinu. Mierne podnebie je typické pre zalesnené oblasti Veľkého a Malého Kaukazu a chladné pre hory. Priemerná teplota v nížinách sa v júli pohybuje medzi 25-27°C, vo vysokohorských oblastiach je to 5°C a menej; v januári je v nížinách od 0°C do 3°C a vo vysokohorských oblastiach teplota dosahuje -10°C a menej.

Fauna   

Vplyvom podnebia je v Azerbajdžane zastúpenie živočíchov veľmi pestré. Faunu obohatili aj druhy zvierat pôvodom z Iránu, Centrálnej Ázie a krajín Stredomoria. Do Červenej knihy, zoznamu ohrozených druhov rastlín a živočíchov, je zapísaných 108 druhov zvierat, ktoré obývajú územie Azerbajdžanu.

Flóra

Na pomerne malom území Azerbajdžanu sú rozšírené takmer všetky typy rastlín sveta. Rastlinstvo v Azerbajdžane je v porovnaní s ostatnými kaukazskými krajinami najbohatšie – je tu zastúpených až 66% zo všetkých druhov rastlín na Kaukaze. Navyše, v Azerbajdžane sa vyskytuje až 240 rastlinných endemitov. Azerbajdžan je „domovom“ ojedinelých druhov stromov a kríkov, medzi ktoré patrí napríklad čierna lipa, tis, eldarská sosna, churma atď.

Nerastné bohatstvo   

Na území Azerbajdžanu sa ťažia tri typy nerastných surovín: rudy, nerudy a kaustobiolity (fosílne palivá).

Najvýznamnejšie sú práve fosílne palivá – ropa a zemný plyn. Na ich ťažbu sa využíva 47 tisíc km² z celkovej plochy krajiny 86,6 tisíc km². Množstvo ropy, ktoré sa v Azerbajdžane ťaží, tvorí necelé 1 percento svetových zásob ropy.

Azerbajdžanu patrilo prvenstvo v ťažbe ropy už v minulosti. Prvý ropný vrt na svete bol vykonaný v roku 1848 práve v Baku. V  rokoch  1897  až  1907  bol  vybudovaný  vtedy  najväčší  ropovod  na  svete,  ktorý  viedol  z  Baku  do  gruzínskeho  mesta  Batumi  pri  Čiernom  mori.  Meral  vyše 800 km a v priemere mal 20 cm. Prvý tanker na prepravu ropy skonštruovali taktiež v Baku. Mal názov Zoroaster. V metropole Azerbajdžanu sa začalo aj s ťažbou ropy v mori, a to v roku 1949.

Azerbajdžanská ropa je na svetovom trhu mimoriadne cenená. Do krajiny tak prichádza čoraz viac investorov. Niektorí odborníci tvrdia , že podzemné zásoby ropy krajiny dosahujú viac ako 3 miliardy ton.

Najväčšie náleziská ropy a zemného plynu sú na Abšeronskom polostrove, na šelfoch Kaspického mora, v Garadage, na juhovýchode Širvanu, v centrálnych stepných oblastiach, v Gobustane, Siazane atď. Malý Kaukaz je bohatý na zásoby rúd (železo, titán, zlato, striebro, meď, kobalt atď.), vápenec sa ťaží v Gobustane, Abšerone a Tovuze, travertín v Nachičevane, mramor v Daškesane atď.

Ekológia

Vplyvom rapídneho rozvoja priemyslu a intenzívneho využívania prírodných zdrojov krajinu sužujú ekologické problémy, a to predovšetkým znečistenie vodných tokov odpadovými vodami, kontaminácia ovzdušia v priemyselných mestách (najmä v mestách Baku, Sumgait, Gändžä), antropogénna erózia pôdy ako dôsledok výrubu lesov a nadmerného pasenia zvierat, zamorené pobrežie kvôli ťažbe ropy a pokles biodiverzity. Vláda preto podniká kroky na minimalizáciu ekologických škôd v krajine. V záujme ochrany životného prostredia prijíma zákony a pracuje na programoch v súlade s európskymi normami.